Power of Family - V Godrikovej úžľabine

Harry akoby na mieste zamrzol. Poznal tie hlasy. Jeden patril jednoznačne Siriusovi a ten druhý.... ten druhý hlas počul zakaždým, keď sa k nemu piblížil dementor. Bol to hlas, ktorý prosil Lorda Voldemorta, aby ho nechal nažive. Hlas jeho matky. Harry sa pokúsil urobiť krok dopredu. V tej chvíli sa však za ním hlasno zabuchli dvere a halsy okamžite stíchli akoby ich nebolo. Harry spanikáril. Rýchlo bežal smerom odkiaľ počul hlasy a otváral všetky dvere na ktoré narazil. Nikde však nikoho nenašiel. Klesol na kolená. Už začínal dúfať. Začínal veriť v nemožné. Už keď stál pri hroboch svojich rodičov, začínal veriť tomu, že jeho rodičia nejakým zázrakom prežili. A teraz, keď počul hlasy Siriusa a svojej matky... už si bol takmer istý. Jeden nádherný moment veril tomu, že jeho matka a Sirius žijú. Harry náhlivo vybehol z pivnice. Už sa tam nikdy v živote nechcel vrátiť. Bál sa toho, čo by tam mohol vidieť a počuť. Na chvíľu ho dokonca napadla desivá myšlienka, že tie hlasy boli iba výplodom jeho fantázie. Začal sa báť toho, že sa z tohto miesta už celkom zbláznil. Povedal si, že už sa tu nemôže dlhšie zdržiavať. Keď odiaľ odcházdal, uvedomil si ešte jednu desivú vec.... že za celý čas, čo je Godrikovej úžľabine, tak nestretol ani živú dušu.
"Nie je aj toto miesto iba výplodom mojej fantázie?" kládlol si v duchu stále dookola tú istú otázku.
"Nezbláznil som sa?" ozývalo sa mu neprestajne v hlave.
"Zbláznil si sa!" zaznel mu v mysli výkrik prenikajúci až do špiku kostí.
"Si blázon.... Šialenec!... Vrah!" ozývalo sa mu neprestajne v hlave. "Nie. už dosť prosím!" vykríkol Harry a padol na kolená.
"Blázon... Vrah.... Zradca... Si zradca!" výkriky v jeho hlave neprestávaly.
"Nie! Dosť už. Prosím. Ja som nechcel!" vykríkol Harry zúfalo. "Zradil si tých, ktorí ti verili..... Všetkých si zradil...." Toto už Harry nevydržal a upadol do hlbokého bezvedomia.

Medzitým v dome Ronových rodičov

Prípravy na svadbu pomaly vrcholili. Ron s Hermionou však boli nervózny. Harry im vôbec neodpisoval a Hedviga zostala u Rona a vždy, keď ju poslali naspäť k Harrymu aj s listom, vždy sa k nim vrátiliabez odpovede.
"Myslíš, že sa mu niečo stalo?" opýtala sa Hermiona Rona.
"To by ľudia z rádu vedeli nie? A snáď by nám povedali,keby sa Harrymu niečo stalo." povedal Ron aj keď sám o svojich slovách pochyboval.
"Už dlho nám neodpisuje. Nemali by sme ísť za ním k jeho tete a strýkovi?" nadhodil Ron po chvíli ticha. Hermiona naňho pohoršene pozrela.
"Myslíš tým, že máme odísť bez ochrany? Proti zákazu tvojich rodičov?" opýtala sa pohoršene.
"Ale Hermiona... Veď by sme boli na mieste, kde je Harry najlepšie chránený. Určite by sa nám tam nič nemohlo stať," povedal Ron. Hermiona zaváhala. "No tak dobre. Ale nebudeme tam dlhšie, ako budeme musieť." povedala napokon. Ron sa zatváril spokojne. Keď vychádzali z domu, nikto si ich nevšímal, pretože všetci mali plné ruky práce s prípravami na svadbu. Vyšli pred dom.
"Ako sa premiestnime?" opýtal sa Ron vyľakane. Ešte nemal urobené skúšky z premiestňovania.
"Ja už mám skúšky. Budem ťa viesť," odvetila Hermiona. Ron prikývol a chytil sa jej za zápästie. O chvíľu pocítil známe trhnutie. Zrazu sa objavili pred radom takmer rovnakých, takmer až puntičkársky udržiavaných domov. Chvíľu im trvalo, kým našli dom čislo štyri. Hermiona pristúpila k dverám a zaklopala. Dvere sa otvorli a v nich stála harryho teta Petunia. Tá okamžite vytušila, že títo ľudia prišli kvôli Harrymu a chcela rýchlo zatvoriť dvere.
"Počkajte! My chceme iba hovoriť s Harrym," povedala Hermiona rýchlo. Petunia zaváhala.
"On tu už nebýva. Navždy odišiel!" vyštekla a zabuchla dvere. Ron akoby zamrzol na mieste a šokovane hľadel na Hermionu.
"A- ale kam mohol odísť?" opýtal sa zdesene. Hermiona sa na chvíľu zamyslela.
"Spomeň si, čo nám Harry hovoril na konci školského roku..." povedala Hermiona napokon.
"Chcel ísť k domu svojich rodičov," Ronova tvár sa hneď rozjasnila. "Poďme tam za ním!" vykríkol nadšene.
"Ron, ale to je nebezpečné!" povedala.
"Ale Harry tam možno potrebuje našu pomoc," namietol Ron. Hermiona sa zatvárila pochybovačne.
"No dobre, ale keď ho tam nádjeme, tak sa s ním hneď vrátime," povedala. Ron prikývol. Opäť sa chytili za ruky a premiestnili sa do Godrikovej úžľabiny. Chvíľu blúdili po dedine. Zdalo sa im zvláštne, že ešte nikoho nestretli, ale boli príliš zaneprázdení hľadaním Harryho, aby tomu venovali viac pozornosti.. Už prestávali veriť, že tam Harry vôbec je, keď uvideli ruiny akéhosi starého domu. Keď pristúpili bližšie, uvideli, že tam leží nejaké telo. Obaja sa tam rozbehli.

V Azkabane

Jamesovi dlho trvalo, kým našiel spôsob, ako sa dostať na ostrov na ktorom bolo Azkabanské väzenie. Po istom čase sa mu však podarilo zistiť, že istý ľudia prepravujú utečencov z väzenia na pevninu, ale ešte nikdy sa nestretli s požiadavkou, aby niekoho prepravili tajne do väzenia. Ale aj v tomto príapde platilo staré známe:
Každý má svoju cenu. James zašiel priamo za riaditeľom väznice. Nikdy sa s týmto človekom osobne nepoznal, vedel však, že ho presvedčí, aby ho pustil do Malfoyovej cely. Keď ho ohlásili, vstúpil do riaditeľovej kancelárie. Riaditeľ vezänia postavou trochu pripomínal Horaca Slughorna, bol však trochu vyšší a bez fúzov.
"Vitajte pán Potter. Síce sme sa ešte nestretli, ale viem, že ste bohatý a dôležitý človek," povedal riaditeľ a naznačil Jamesovi, aby si sadol.
"Povedali mi, že máte zvláštnu požiadavku," pokračoval riaditeľ. James prikývol.
"Potreboval by som sa na chvíľu dostať do cely istého prominentného väzňa. Luciusa Malfoya. Som vám ochotný zaplatiť koľko budete chcieť," povedal James vážne.
"O cene si pohovoríme neskôr, pán Potter. Teraz poďme splniť vaše želanie," povedal riaditeľ a otvoril Jameovi dvere.